Cenzúra na internete sa volá SOPA – Stop Online Piracy Act
Tento článok bol pulikovaný dňa 17. November 2011.
Reakcie naň môžete sledovať cez kanál RSS 2.0.
Článok môžete okomentovať, alebo použiť trackback z vašej stránky.
SOPA je nový zákon v USA, ktorý má ochrániť amerických tvorcov pred online pirátstvom tým, že zablokuje američanom prístup k stránkam porušujúcim autorské práva ich vlastníkov. V čom je problém, keď na ochranu svojho intelektuálneho vlastníctva má právo každý jeden z nás? Problém je v spôsobe. Ten má až príliš podobné rysy ako cenzúra internetu v Číne, Iráne alebo v Sýrii.
Mám pocit, že #SOPA — hash tag SOPA ovládol Twitter. Paradoxne, na Slovenskom Twitteri som nenašiel ani zmienku. Prekvapilo ma, že tak globálna téma si nenašla miesto ani v jednom z mienkotvorných denníkov ako sú sme.sk, hnonline.sk alebo na zive.sk, prípadne medialne.etrend.sk. Nikde ani zmienka, nič… Miesta, kde väčšinou chodím po rozumy v tomto okamihu o tejto udalosti žiadne informácie neposkytli. Niečo málo sa dá dočítať na českom internete, ale aj toho je pramálo. Myslel som si, že po skúsenosti s kauzou SOZA, kedy slovenskí blogeri dokázali, že keď sa sily spoja, dokážu prekonať aj oveľa väčšie inštitúcie, bude aj táto téma rezonovať rovnako.
Ako to, že som si to všimol až teraz?
Obyčajne, keď sa na svete deje niečo dôležité, mám pocit, že z každej strany ma niekto spamuje a o ničom inom sa nehovorí. Nechápem preto, že som sa túto informáciu dozvedel v deň, keď sa mal zákon prejednávať až v Snemovni reprezentantov. Ovalil ma studený pot. Ako je to možné? Spýtal som sa otca, či o niečom počul. Narozdiel odo mňa, môj otec má totiž prehľad v správach, ktoré sa šíria menej digitálnou cestou. Potvrdil mi, že sa o tom nikde nehovorí:
…no vieš, pre nich to správne do správ sú : havárie, vraždy a pod….
Ešte že (zatiaľ) žijeme vo svete, kde sa zadaním vyhľadávanej frázy do prehliadačo dostanete k odpovediam:
- CNN: Technickí giganti hovoria, že zákon proti pirátstvu je ‘drastický’
- Wired: Tisícky petícií žiadajú Obamu, aby ‘E-parasites’ zákon zastavil
- BBC: Google, Facebook varujú pred novou americkou legislatívou
- Guardian: Weboví giganti odsúdili SOPA ako “zákon čiernej listitny internetu”
- Názor na NY Times Opinions: Zastavte veľký americký firewall
Giganti sa zhodli na tom, že prospech nevyváži negatívny dopad
Spoločne sa vyjadrili, že súhlasia s cieľmi, ktoré si dali zákonodarcovia, no jedným dychom však dodávajú, že zákon v dnešnej forme nepodporia. Sú toho názoru, že zákon si vyžaduje oveľa cielenejšie nástroje na riešenie problému pirátstva, tak aby bolo možné zachovať stupeň inovácie a dynamizmu, vďaka ktorým sa internet stal hnacím motorom ekonomického rastu a tvorby pracovných príležitostí. A až keď, som si prečítal tento spoločný list adresovaný americkej vláde, zistil som, že ide hneď o dva zákony: SOPA (Stop Online Piracy Act) a Protect IP Act. Spojením týchto dvoch pák by mohlo dôjsť k precedensom nielen v rozsahu americkej, ale celosvetovej jurisdikcie. Avaaz.org v emailovej korenšpondecii uvádza:
Any website can be blocked by the order of a federal judge, without even being found guilty of any crime.
Bez dokazovania viny, môže hociktorý federálny sudca rozhodnúť o zablokovaní hociktorej stránky? Uf. Keď som si pozeral 16. novembra 2011 stav medzinárodnej petície na záchranu internetu, mala za cieľ 250 000 podpisov a už vtedy sa pohybovala na hodnotách oko 180000. O deň na to, sa cieľ zmenil na pol milióna signatárov a už okolo 13:00 SEČ prekročil hranicu 400 000 signatárov.
Doplnenie (18. nov.): Počet signatárov o 14:00 SEČ už prekročil 600 000, nový cieľ je 750 000.
Pozrite si ako by to mohlo v praxi celé fungovať (podobnosť so strieľačkou celkom vtipne ilustruje možný stav):
Koniec YouTube, Googlovania, Facebook-u, Twitter-u… alebo cenzúra (?)
Viete si predstaviť, že ak sa na niektorej z vašich obľúbených stránok objaví jeden odkaz na zakázanú stránku, tak ju môže niekto zrušiť, dokonca brať na zodpovednosť? Kvôli jedinému odkazu. To by bol koniec Google-u, Facebook-u, YouTube-u,… Neviem si v praxi predstaviť ani len možnosť kontroly toľkého množstva obsahu, ktorý sa na tieto platformy denne publikuje, prípadne ho zobrazuje vo výsledkoch dopytov hľadania. Navyše ak by aj existovali také nástroje, šlo by o jasnú cenzúru a popretie možnosti na sebavyjadrenie, najmä kvôli obsahu, ktorý by sa označil ako ‘false positive’ (náhodne označených ako nevhodných). Tieto spoločnosti by to však museli spraviť, inak by sami mohli čeliť právnym následkom.Keď to píšem, nechce sa mi veriť, že tieto slová padajú z mojich prstov na klávesnicu v 21. storočí.
Mozilla, American Censorship a viceprezident USA
Zmenu uvádza tento mnohokrát retweetovaný tweet. Osobne som túto ‘uvodnú obrazovku’ nevidel, pretože surfujem obyčajne v Chrome, ale Mozilla túto stránku naozaj vytvorila. Snahou všetkých týchto iniciatív je poukázať na to, že 1% populácie má rozhodovať o tom, čo chce zvyšných 99% (povedzme to zjednodušene).
Doplnenie (18. nov.): Úvodná, Firefox-om obrendovaná stránka Googlu, obsahuje zacenzúrované logo Firefoxu. Je to jedna z možností, ako môžete vyjadriť nesúhlas s pripravovanou legislatívou. Autor tweet-u mal na mysli asi túto zmenu.
Viceprezident Joe Bidden:
‘Neopravuj niečo, čo nie je pokazené…’
Oba zákony majú dosť vysokú podporu, ako to uvádza infografika na stránke American Censorship: 
Ešte nie je koniec
Myslím, že by si táto téma zasluhovala aspoň malé miesto v slovenských médiách. Som optimista a ani netvrdím, že by sa táto vec mala nafukovať, no ani zatvárať pred ňou oči. Následky môžu mať dosah nielen na USA ale aj na nás – spoločenské aj ekonomické. Vedeli by ste si predstaviť svet, kde by, v tom najhoršom možnom scénari, Google, Facebook alebo YouTube v jeden deň prestali existovať?
Ja nie. A aký je váš názor?
2 Responses to “Cenzúra na internete sa volá SOPA – Stop Online Piracy Act”
Pridaj komentár
Témy článkov
- Ako na to (2)
- Médiá (1)
- O dizajne (1)
- Vedeli ste že? (3)
- Web, internet a webstránky (8)
- Z ateliéru (2)
Internet nie je technológia a fenomén, ktorý by bol nejak znenazrady objavil a zázračne spadol z neba. Je to len geniálne zmanipulovaná evolúcia poštových služieb a facelifting telefónu. Žiadna revolúcia. V skutočnosti všetci štátni telekomunikační operátori dnes mali ponúkať internetové pripojenie aj s počítačom – browserom v rámci paušálu pevnej linky, ako logický vývoj telefónneho aparátu. Lenže tam bol umelo zastavený vývoj a užívateľ klasického analógového telefónu ešte aj dnes môže telefonovať s muzeálnym prístrojom, ktorý používal ešte Stalin. Dokonca musí, len tie dnešné plastové prevedenia s tlačítkami sú výrobne lacnejšie, než stará, poctivá mechanická číslenica. Čo sa teda vlastne stalo, keď sa – hovoriac o internete – stále bavíme o telefonických linkách, aj keď sa aktuálne šíria optikou, televíznymi koaxiálnymi rozvodmi, či satelitmi (a iba ADSL skrútenými dvojlinkami, ukladanými do zeme ešte za Brežneva
)) ? Udialo sa to, že zdanlivo padol telekomunikačný a poštový monopol. Už František Jozef pochopil, že poddaní nesmú spolu len tak slobodne komunikovať, lebo by to možno nebolo dobré pre cisárstvo. Takže potrebujú dohľad, aby ani náhodou nešírili nejaké rozvracačské reči a myšlienky. Takže z milosti Božej cisár zriadil poštový a neskôr telekomunikačný monopol. A poštové a telekomunikačné tajomstvo, ktoré smel porušovať len on 
Tento koncept sa neskôr nesmierne zapáčil aj komunistom a na Západe demokratom, keďže obom išlo len o blaho ľudu a v žiadnom prípade nie o nejaké mrzké osobné ciele 
Podobne ako dnes Asadovi, Mubarakovi, či Kaddáfimu 
)) O odpočúvacej miestnosti na Jarošovej vedeli za komunistov aj vrabce na streche – o tom, že v BRD odpočúvali naraz všetkých 20.000 metalických liniek vedúcich do Švajčiarska, v čase keď nemecký štát bojoval s Baader-Mainhofovcami, už len budúci odporcovia jedinej pravej demokracie 
Ako teda, že ten monopol padol ??? Nuž jednoducho – lebo peniaze. Prečo zaťažovať štátnu kasu výdavkami na infraštruktúru internetu, keď to ľudia radi zafinancujú aj zo svojho. Stačí zdanlivo zrušiť monopol – hoci medzištátne linky logicky stále musia zostať v tých jediných správnych rukách a ponúknuť čerešničky. Filmy, hudbu, fotky, či knižky zadarmo. Teda zdanlivo zadarmo, lebo skutočne zadarmo surfujú len vyvolení, za ktorých platí proipojenie štát, alebo firma. Firmy to už poväčšine prestávajú byť (pokiaľ riaditeľ ešte nie je unavený čítaním e-mailov svojich zamestnancov 
Ale oficiálne je sťahovanie autorského obsahu samozrejme zakázané. Hoci aj obojstranne lobotomizovanému idiotovi musí byť jasné, že mega a gigabitové kapacity dnešných internetových pripojení sa na nič iné prosto použiť nedajú. Nehovoriac o bežných – niekoľkostogigabajtových diskoch v súdobých domácich počítačoch 
Takže stratégia je zjavne jednoduchá – nech si ovce zakúpia svoje väzenie za vlastné – a potom ich uzamkneme. Keďže penetrácia internetu ešte neprekročila 75%, môžme si ešte chvíľu vychutnávať aspoň zdanlivú slobodu. Nebude to však už trvať dlho, lebo rezistentný zvyšok napokon raz dostane zadarmo štátny prístup k internetu a štátne vybavenie na browsovanie. Po zavedení štátnych e-mailových schránok a IP adries sa tak klietka uzavrie. Pod zámienkou ochrany proti terorizmu sa objaví komunikačný monopol – aj asi pod iným názvom, no o to účinnejšie. Veď dnes už dobre vieme, čo si máme myslieť o „koncesiách“ a „koncesionároch“. Na záver pribudne rozšírenie trestného zákona o nedovolenom odpojení sa od internetu, nečítaní úradných e-mailov a nesledovaní geniálnych prejavov premiéra …
Samozrejme, že pri písaní článku mi napadlo množstvo scénarov – tie konšpiračné nevynímajúc. Každopádne, takto prepracovaný, historickými faktami doleženú konšpiráciu, moja myseľ zosnovať nedokázala. Ono je asi aj jedno, či s tým niečo môžeme spraviť alebo by sme mali. Pre mňa napísanie tohoto článku bol spôsob, ako o téme aspoň začať rozprávať. Ako inak si mám spraviť názor, keď sám ani netuším, čo to vlastne chce byť.
A o to mi šlo.
Môj osobný názor som sa snažil nevyjadrovať príliš nahlas a pokúsil som sa spraviť sumár z informácií, ktoré som za tú chvíľu zozbieral. Určite. Bolo by mi ľúto, ak by bola akákoľvek zo služieb, ktorú používame denne odstavená. Zachádzajúc až na hranice, ich existencia je dôležitá pre zachovanie akej-takej slobody a možností dozvedieť sa informácie a vytvárať nové hodnoty.